Občania Slovenskej republiky potrebujú turistické vízum, ktoré je nutné vybaviť pred odletom. Pas musí platiť ešte najmenej tri mesiace po návrate. Skontrolujte si, prosím, platnosť Vášho cestovného pasu.

Pre cesty do Dominikánskej republiky nieje potrebné žiadne zvláštne očkovanie. Nezabudnite si so sebou vziať lieky, ktoré pravidelne užívate!

Let trvá cca 10 hodín. Po prílete je potrebné si ručičky hodiniek posunúť o päť hodín dozadu, a v mesiacoch, kedy v Európe platí letný čas, o šesť hodín dozadu.

Dominikánska republika zaujíma svojou rozlohou 48 442 km2 dve tretiny ostrova Hispaniola, o ktorý sa delí spoločne s Haiti. Po Kube je druhým najväčším ostrovom súostrovia Veľké Antily. Severné pobrežie omývajú vody Atlantského oceánu, južné pláže Karibské more. Najvýznamnejším pohorím Dominikánskej republiky je Cordillera Central, ktoré pod názvom Massif du Nord presahuje na územie Haiti. Nájdeme tu i najväčšiu horu Karibiku Pico Duarte (3175 m). Na severe sa rozkladá Cordillera Septentrional. Horské úbočia vynikajú skvelými podmienkami pre pestovanie kávy. Medzi oboma pohoriami sa rozkladá krásne úrodné údolie Cibao (rozlohou najväčšie v Dominikánskej republike), ktoré sa tiahne medzi zátokou Monte Cristi na severozápade zeme a Samaná na východe. Jeho východná úrodnejšia časť je z väčšou časťou pokrytá tropickým lesom. Druhou významnou nížinou je San Juan medzi Centrálnym pohorím a masívom Sierra de Neiba na juhozápade ostrova. V oblasti Neiby sa nachádza jazero Enriquillo, jedno z najzaujímavejších miest Dominikánskej republiky, položené 44 metrov pod hladinou mora. Jazero je pomenované po vodcovi povstania v 16. storočí. Kraj v blízkosti jazera nieje vhodný pre poľnohospodárske účely, pretože pôda má vysoký obsah soli. Dominikáncom patrí malý ostrovček Saona na juhovýchod od pevniny. Je neobývaný a miestna fauna a flóra sa teší veľkému záujmu vedcov. Tento ostrov bol nedávno vyhlásený národným parkom. Väčšina z 8 miliónov obyvateľov sú mulati (73 %). Belosi tvoria 16 % a černosi približne 11 % obyvateľstva. V mestách žije 61 % ľudí. Prevažujúcim náboženstvom je rímskokatolícke (95 % obyvateľstva). Alfabetizace dosahuje 82 %, priemerný vek mužov je 67 a žien 71 rokov. Hospodárstvo je založené predovšetkým na turistike a rafinácii cukru. K najvýznamnejším plodinám patrí cukrová trstina (z ktorej sa okrem cukru vyrába aj miestny populárny nápoj - karibský rum), káva, kakao a tabak. Úradným jazykom je španielčina. Ľudia, ktorí pracujú v cestovnom ruchu, a obchodníci hovoria väčšinou aj anglicky. Nemecky sa tu hovorí zriedka.

Keď Krištof Kolumbus dňa 5. 12. 1492 prvýkrát vstúpil na pôdu tohoto ostrova, prehlásil, že objavil najkrásnejšiu zem, jakú kedy ľudské oko uvidelo. Pôvodne bol ostrov obývaný predovšetkým Indiánmi z etnickej skupiny Arawak, ktorý sa sem dostali od rieky Orinoco z dnešnej Brazílie. Ostrov nazvali "Quisqueya" či "Haiti" - hornatá, vysoko položená zem. Títo ľudia sa živili primitívnym poľnohospodárstvom, lovením a rybárčením. Pestovali maniok, kukuricu, bataty a búrske oriešky. Pôvodnú faunu tvorili drobné hlodavce, plazy a nespočetné druhy vtákov. V roku 1492 ju Krištof Kolumbus pokrstil na Hispaniolu, aby mu pripomínal Španielsko. Stroskotanci zo slávnej lode Santa María založili na severe krajiny neďaleko Puerto Plata prvú osadu na Novom svete a nazvali ju "Navidad" (Vianoce). Ostrov sa stal na 50 rokov základnou pre španielske expanzie po celom americkom kontinente. Španielsky kolonizátori využívali Indiánov najmä pre prácu na plantážach a k ryžovaniu zlata. Indiáni, ktorí neboli zvyknutý na tak ťažkou práci v neľudských podmienkach, rýchlo umierali. Postupne boli nahradený otrokmi, ktorých privážali noví kolonizátori z Afriky. V 16. storočí časť kolonistov odišla z ostrova na pevninu a ponechala volné pole pôsobnosti francúzskym lovcom, často spolupracujúcimi s pirátmi, ktorý sa začali usadzovať na severným pobrežia Hispanioly. Nad rozrastajúcou sa kolónií prevzala kontrolu francúzska koruna a od roku 1665 môžeme hovoriť o začiatku francúzskej kolónie Saint-Domingue. Východná časť i naďalej patrila korune španielskej. Vďaka rozsiahlym plantážam cukrovej trstiny sa v 18. storočí stala Hispaniola spolu s Kubou a Portorikom "cukrenkou" Európy. Z tohoto dôvodu si Francúzku v roku 1795 nechala od Španielska "podstúpiť" i západnú časť ostrova, kde ale už predtým vypuklo povstanie otrokov. V roku 1804 bola po prehre francúzskych vojsk vyhlásená prvá nezávislá republika pod menom Haiti. Po štyroch rokoch nezávislosti obsadzujú východnú časť ostrova opäť s britskou pomocou Španieli. Nezávislosti sa Dominikánci dočkali až v roku 1821, ale ani to nebolo nadlho. V rokoch 1822-1844 bola znovu násilne zjednotená s Haiti. Skutočnú nezávislosť získala Dominikánska republika až v roku 1844 zásluhou Juana Pabla Duarta, na jeho počesť bola nazvaná najvyššia hora krajiny. V ďalších rokoch bola Dominikánska republika ovládaná diktátormi, a obdobie demokratickej vlády bolo len krátke. Neskôr sa Španieli ešte raz zmocnili vlády za pomoci generála Santany v roku 1861, ale o štyri roky neskôr boli z krajiny definitívne vyhnaný. V roku 1905 prevzali kontrolu nad finančným systémom krajiny Spojené štáty americké a okupovali územie až do roku 1924, kedy opustil krajinu posledný americký vojak. V posledných rokoch je hospodárska i politická situácia v Dominikánskej republike v porovnaní s inými latinsko-americkými krajinami pomerne stabilná.

V Dominikánskej republike je tropické vlhké podnebie, ovplyvňované pasátmi z Atlantického oceánu, ktoré po svojej dlhej ceste od Kanárskych ostrovov so sebou prinášajú veľké množstvo dažďovej vody. Z tohoto dôvodu najviac zrážok spadne na severu zeme, na polostrove Samaná (v meste Samaná prší 218krát v roku). Pasátové vetry trochu ochladzujú tropické teplo na ostrove a preto priemerné teploty na Hispaniole pripomínajú skôr teploty subtropického pásma. Priemerná ročná teplota sa na pobreží pohybuje medzi 27 °C v januári a 30 °C v júny. Miestne odchýlky sú určované nadmorskou výškou. V centrálnom masívu v nadmorskej výške okolo 3000 metrov je ročná priemerná teplota nižšia ako 10 stupňov. Najteplejšia oblasť je u jazera Enriquillo, jeho brehy sú 44 m pod hladinou mora. Teploty sa tu pohybujú prevážne okolo 40 °C.

Dominikánsku menovú jednotku je dominikánske peso (RD$). V obehu sú bankovky v hodnote 5, 10, 20, 50, 100, 500, 1000 a 2000 pesos. Mince majú hodnotu 5 a 1 peso, 50, 25, 10, 5 a 1 centovo. Mince pod 50 centavos sa v bežnom živote nepoužívajú. Peniaze je možné meniť v bankách alebo u bankových prepážkach v hoteloch. Najvýhodnejšie je meniť doláre (euro a iné európske meny sa menia len vo veľkých hoteloch a v bankách). Takmer všade je ak možné platiť dolármi.

Osobné doklady, letenky, kreditné karty, šeky, peniaze a šperky doporučujeme uložiť v hotelovom trezore. Na pláž a na výlety si s sebou vezmite len toľko peňazí, koľko nevyhnutne potrebujete. Na trhovisku si dajte pozor na predávajúcich drobných suvenírov. Pokušenie je i odložená taška na sedadle v aute alebo veci na pláži. Čistota morí a pláží je celosvetovým ekologickým problémom. Vplyvom morských prúdov a poveternostných podmienok môže dochádzať k rôznym naplaveninám. Môžu to byť tak chaluhy, alebo iné prírodniny, tak i odpadky, ktoré sú odhadzované do mora. Nepríjemné niekedy bývajú aj stretnutia s morskými tvormi. Na piesočných plážach sa často vyskytujú drobný kraby, ich štipnutia niesu nebezpečné. Ďaleko nebezpečnejšie sú morský ježkovia, spôsobujú hnisavá poranenia. Z dôvodu prítomnosti korálových útesov doporučujeme vziať si so sebou topánky do vody. Verejné pláže sú rovnako spoločenskými miestami, kde sa stretávajú jak turisti, tak i domorodci. Mačky a psy sú v Dominikánskej republike veľmi obľúbenými domácimi zvieratami. V hoteloch vyššej kategórie je vyžadované vstup mužov do reštaurácie vo večerných hodinách v dlhých nohaviciach. Je nepísaným zvykom venovať menší obnos ako "sprepitné". Pretože v týchto krajinách sú veľmi nízke príjmy stretnete sa s týmto javom veľmi často. Pre mnohých turistov je to možno nepríjemné, ide však o bežnú súčasť miestneho života. Malé sprepitné je príjemné tak miestnemu sprievodcovi tak i vodičovi autobusu behom výletov a okružných jázd, tak hotelovému personálu.

Pobrežie ostrova je veľmi rozmanité, rovnako tak ako ostrovná krajina, jej podoba sa mení od strohého skalnatého pobrežia cez kamenisté pláže až k piesočným plážam a bažinám s bujnou vegetáciou. Pláže u hotelov sú dobre udržované a strážené, k dispozícii sú tu slnečníky a lehátka bez poplatkov. Pozvoľne sa zvažujú do mora a sú pokryté veľmi jemným bielym pieskom. Pobrežie lemujú korálové útesy, ktoré bezpečne chránia návštevníkov pred príbojom a dravými žralokmi. Veľmi populárne je v Dominikánskej republike potápanie u korálových útesov s exotickou podmorskou flórou a faunou. Okrem rôznych druhou vodných športov si môžete na pláži zahrať volejbal a tenis alebo si zajazdiť na koni. Piesočné pláže na východe ostrova v oblasti Punta Cana s najpopulárnejšou plážou Bavaro a alabastrové pláže na ostrovoch Saona a Catalina sú považované za jedny z najkrajších na svete.

V Dominikánskej republike môžete cestovať autobusmi, taxíkmi alebo prenajatým autom. Najlacnejšou dopravu predstavujú miestne mikrobusy, zaisťujú spojenie predovšetkým v oblastiach Juan Dolio, Boca Chica a Puerto Plata. Zastávky neexistujú, čaká sa na ceste - mikrobus zastaví na znamenie. Medzi Puerto Plata na severe a hlavným mestom Santo Domingo na juhu existuje pravidelné autobusové spojenie niekoľkokrát denne, ktoré zaisťujú moderné klimatizované autobusy firmy Metro. Pre dopravu medzi jednotlivými strediskami môžete aj využiť služieb taxi. Majú väčšinou pevné ceny, ktoré si môžete dohodnúť pred vlastnou jazdou. Prenájom aut je v Dominikánskej republike pomerne drahé a pri prenájme je vyžadovaná platba kreditnou kartou. Pri požičaní auta je bežne akceptovaný český/slovenský vodičky preukaz, minimálny vek vodiča je 21 rokov.

JARABACOA - dominikánske Alpy
Toto vyhľadávané kúpeľné mesto, obklopené lesmi, leží v pohorí Cordillera Central a darí sa tu všetkým možným druhom rastlín. Jarabacoa je povestná pestovaním kvetín a chovom koní. Je to ideálne prostredie pre milovníkov prírody, peších túr a raftingu.
LA CATALINA
Ostrovček neďaleko juhovýchodného pobrežia Dominikánskej republiky. Tento neobývaný ostrov je husto porastaný kokosovými palmami a obklopený kryštálovo čistým morom s úchvatnou vodnou faunou. Tento rozprávkový kúsok zeme objavil pôvodne Kolumbus a neskôr slúžil ako úkryt pirátom. LA ROMANA - ALTOS DE CHAVON Východne od Santo Dominga, neďaleko mesta La Romana, leží malebná dedinka umelcov "Altos de Chavon", kde na návštevníka dýchne koloniálna atmosféra. Návštevníci môžu obdivovať krásne výhľady a nakupovať v miestnych obchodoch, kde umelci ponúkajú svoje diela. Stred obce tvorí kostol Iglesia de San Estanislao (sv. Stanislava), kam pri vysvätený uložil pápež Ján Pavol II. popol a sochu tohoto poľského svätca. Okrem katedrály stojí za návštevu ešte múzeum, galéria a replika starovekého amfiteátru.
POLOOSTROV SAMANÁ
Polostrov Samaná a rovnomenné mesto na severovýchode Hispanioly slúžili v dobe bojov za nezávislosť ako útočisko čiernym otrokom. Celý polostrov pripomína rajskú záhradu s vzácnymi tropickými rastlinami a osamelými plážami. Žiadny návštevník by si nemal nechať ujsť plavbu zo zálivu Samaná na ostrov Cayo Levantado so svetoznámou plážou Bacardi. PUERTO PLATA Už v roku 1493 pri svojej druhej ceste naradil admirál Kolumbus postaviť na tomto mieste mesto "Isabel" na počesť španielskej kráľovnej Isabely Katolíckej (Kastilskej). V roku 1508 dostalo ako Ciudad de San Felipe de Puerto Plata mestské práva. Do roku 1520 bola Puerto Plata dôležitým prístavom, neskôr však svoj význam stratilo. Až po vyhlásení samostatnosti sa stalo opäť významným prekladiskom poľnohospodárskych produktov oblasti Cibao. Nájdete tu drevené domy postavené vo viktoriánskom štýle, pripomínajúci koniec koloniálnych časov. K pozoruhodnostiam mesta ďalej patrí staré opevnenie Fortalezza de San Felipe, hora Isabel de Torres, vysoká 700 metrov, a múzeum jantáru. Viktoriánske domy a početné obchody vám umožnia stráviť deň i nákupnou prechádzkou.
SANTO DOMINGO
Santo Domingo je najstarším mestom založeným v Novom svete. Jeho história je trochu komplikovaná, pretože mesto bolo prenesené zo severu ako "Nueva Isabel" a až potom mu pripadlo meno Santo Domingo. Prvá osada na ostrove bola založená na severu v provincii Puerto Plata vraj prvá výprave Kryštofa Kolumba, ktorý zanechal na severnom pobreží Hispanioly časť moreplavcov, a tak vznikla osada "Navidad". Keď sa sem však pri svojej druhej výprave v roku 1493 vrátil, zistil, že osada bola medzitým domorodci zničená. Založil teda osadu novú a dal jej meno na počesť španielskej kráľovnej Izabely Kastilskej "La Isabela". Jej história nemala ale dlhého trvania, mesto bolo bratom Krištofa Kolumba Bartolomeem prenesené na juh ostrova a v roku 1496 vzniklo Santo Domingo. Na pol storočia sa stalo hlavným mestom španielskych "Indií". V roku 1508 bol do Santo Dominga dosadený ako španielsky miestodržiací Diego Kolumbus - syn objaviteľa. V tomto období vzniklo v meste veľké množstvo pamiatok, ktoré sa zachovali až do dnešnej doby, a zaraďuje tak Santo Domingo medzi mestá chránené UNESCOM. Vďaka príjmom z ryžovanie zlata, chovu dobytka a neskôr i z pestovania cukrovej trstiny sa stalo jedným z najvýznamnejších miest Nového sveta. Roku 1586 bolo mesto vypálené a vyplienené pirátom Francisem Drakem. V roku 1930 zničil podstatnú časť mesta uragán. Najprv v roku 1936 získalo mesto svoj dnešní moderní vzhľad. Od začiatku 70. rokov sa vláda podieľa na obnovovaní starého koloniálneho mesta. Santo Domingo patrí so slojmi viac ako tromi miliónmi obyvateľov vedľa kubánskej Havany k najväčším mestám karibskej oblasti. SOSÚA Sosúa bola založená židovskými utečencami. História začala v roku 1938, kedy Medzinárodná židovská únia v New Yorku dohodla s Trujillem prijatí židovských emigrantov, medzi nimi boli lekári právnici a učitelia. Pláž rovnakého mena je známa svojou tyrkysovou vodou. Je tu mnoho možností k prevádzaniu vodných športov. Športové vybavenie si môžete prenajať priamo na pláži alebo v hotely.

Banky sú otvorené v bežných dňoch od 8.30 do 17 hodín, pobočky bank v hoteloch sú otvorené dlhšie, v tých väčších až do 20.30 hodín. Väčšina obchodov je otvorená od 8 do 12 a od 14 do 18.30 hodín. Pošta má otvorené od 8 do 17 hodín. K najvyhlodávanejším suvenírom patrí obrie ulity morských mäkkýšov, obrázky naivného umenia, zlaté a strieborné šperky s namodralým polodrahokamom larimarem, ktorý sa ťaží len v Dominikánskej republike, výrobky z jantáru, čierneho koralu a keramiky, prípadne kvalitné dominikánske doutníky či fľašu tunajšieho rumu. Na tržniciach i v súkromných obchodoch ide úspešne jednať.

Vzhľadom k tomu, že na tomto ostrove žijú vedľa seba rôzne národy, má jedlo v Dominikánskej republike medzinárodný charakter. Napriek tomu i Dominikánci majú svoje typická jedlá, ktoré sa skrývajú pod názvom "comida criolla" - kreolská kuchyňa, ktorá je symbiózou kuchyne africkej a európskej. Prepitné je v cene každého pokrmu či nápoje už započítané. Ak však napriek tomu budete chcieť dať niečo naviac upratovačke alebo čašníkovi, rozhodne nebudete odmytnutí. Z nápojov je tu okrem piva populárny miestny rum (ron) a ďalej najrôznejšie miešané nápoje, ako Piňa Colada, Cuba libre, Daiquiri aj.

Väčšina hotelov organizuje behom dňa najrôznejšie celodenné animačné programy, večer sú tu tanečné zábavy so živou hudbou, barbecue a diskotéky, sú otvorené kasína apod. Kto sa neuspokojí s hotelovou zábavou, môže navštíviť niektorý z nočných klubov, barov, diskoték a kasín, ktoré večer ožívajú vo väčších mestách. Medzi najznámejšie strediská nočného života patrí pobrežné bulvári Malecón a Avenida del Puerto v hlavnom meste Santo Domingo. Centrom nočného života je však Guácara Taína - niekoľkopodlažné kultúrne stredisko, a diskotéka umiestnená v mohutnej podzemnej jaskyni, schopné prijať až 2000 návštevníkov. Medzi charakteristické znaky Dominikánskej republiky patrí okrem iného i všade prítomný rytmus merengue, národného tanca krajiny, ktorý je odrazom latinskoamerického rytmu života. Podľa jednej ľudovej povesti vzniklo merengue behom akejsi oslavy, na ktorej sa istý vážený hosť s drevenou nohou pokúšal tancovať. Aby postihnutý nezostal osamotene stáť, obklopili ho ostatní hostia zo spoločnosti - a tak vzniklo merengue. Merengue vás bude v tejto zemi prevádzať stále - všetky rozhlasové stanice nehrajú takmer nič iné, večer na promenáde sa z tohoto rytmu stáva opojenie. Merengue sa stalo pevnou súčaťou kulturného života krajiny. Behom vašej dovolenky vás miestny isto vyzvú k tancu. Určite neodmietajte, tancovať merengue je veľmi jednoduché.