Fotograf ROBERT CAPA

ROBERT CAPA

Narodený v Budapešti (Maďarsko) v roku 1913.
Zomrel v Thaibinh (Vietnam) v roku 1954.

Robert Capa sa vlastným menom volal Endre Friedmann a narodil sa v stredostavovskej rodine neortodoxných židov v Budapešti v roku 1913. Jeho matka Julianna Henrietta Berkovitsová pochádzala z Veľkých Kapušian na východnom Slovensku. Mladý Endre cítil veľkú sympatiu k ľavicovému hnutiu, ale zároveň si zachovával kritický odstup a niekoľkokrát odmietol vstúpiť do Maďarskej komunistickej strany. Skoro sa však dostal kvôli svojim názorom a stykom s prednými maďarskými ľavicovými aktivistami do zorného uhľu tajnej polície a po jednom zadĺžení mu bolo zo strany úradu doporučené, aby opustil Maďarsko. Presťahuje sa teda do Berlína, kde sa živí ako pomocník v temnej komore u agentúry Dephot. Viac-menej náhodou je jedného dňa vyslaný do Kodane fotografovať prednášku Leva Trockého a tu spravil svoje prvé neskôr publikované snímky.

S nástupom fašistov k moci sa v roku 1933 presúva do bezpečia Paríža. Tam sa zoznamuje so svojou neskoršou ženou Gerdou Pohorylles. Avšak majú obaja hlboko do kapsy a ich fotografie sa nepredávajú, vymyslí si historku o slávnom americkom fotografovi Róbertovi Capovi, ktorý je za morom veľmi uznávaným a teraz náhodne zavítal do Francúzka. V Spojených štátoch tak užívajú tú istú lesť, tentoraz s francúzskym geniálnym fotografom, že práve je na návšteve v USA. Tak Endre Friedmann zomrel, aby uvolnil miesto Robertu Capovi. Capa, vedený svojou lavicovou orientáciou sa vo Francúzku sústredí hlavne na fotografovanie nepokojov a demonštrací, ktoré sprevádzali predvolební agitáciu francúzskej Ľudovej fronty (združenie komunistických a socialistických strán, ktoré nakoniec voľby na roky 1936-38 vyhralo).

Po vypuknutí fašistického povstania a následné revolúcie v Španielsku Capa rýchle miery do Barcelony, kde fotografuje revolučné nadšenie a odhodlanie obyvateľov tohoto katalánskeho mesta. Vzápätí odchádza s jednotkou anarchistické milície CNT na córdobskom fronte do Andalúzie. Tam 5.9.1936 vzniká behom útoku na postavení fašistické falangy jeho najznámejšia fotografia. Na mierne rozostretom zábere vidíme práve zasiahnuté telo milicionára, ktoré padá mŕtve k zemi. Neskôr sa zistilo, že sa jedná o anarchistu Cerro Muriana. Na adresu niektorých pochybovačov, ktorí obviňovali Capu z toho, že fotografie je naaranžovaná, autor povedal: „Pri fotografovaní v Španielsku nieje treba žiadnych trikov. Nič sa nemusí aranžovať, fotografie už sú proste tam a človek iba stlačí spúšť. Najlepšie fotografie i najlepšia propaganda je pravda." Capa je španielskym konfliktom zasiahnutý aj osobne, keď jeho manželka umiera pri jednom fašistickom útoku pod pásmi tanku.

V roku 1938 je Capa poslaný do Číny, kde má dokumentovať nastupujúci vojenský konflikt s Japonskom. Jeho fotografie mladučkého čínskeho vojaka sa dostáva na prednú stránku amerického magazínu Life. Po vypuknutí 2. svetovej vojny je vždy v prvých líniách spojeneckých jednotiek, kde sa snaží zachytiť vojnu v jej surovosti. Fotografuje portréty ľudí v rozbombardovaných štvrtiach Londýna, vojakov vo vypätých vojenských operáciách, zajatcov i otca nesúce zranené dievčatko po spojeneckom náletu na italské mesto. Jeho vojenské skúsenosti mu dovoľujú pohybovať sa relatívne bezpečne v tých najnebezpečnejších úsekoch fronty, zúčastnil sa vzdušného výsadku na Sicílii, bol v prvom slede jednotiek na plážach v Normandii, pri oslobodenia Paríža atď.

Po skončení vojny sa sústredí na portrétovaním svojich známych, väčšinou predných osobností svetového umenia. Jeho objektív zachycuje napríklad Ernesta Hemingwaye, Pabla Piccasa, alebo Henriho Matissa. Žije bohémskym životom a dúfa, že sa ľudstvo poučí z predošlého vojenského konfliktu a on sa tak už nikdy nebude musieť živiť ako vojenský reportér. So spisovateľom Johnem Steinbeckem odchádza do SSSR fotografovať život obyčajných ľudí v kolchozoch. Na svojich snímkach dokazuje, že je i vynikajúcim fotografom kľudu a mieru, nielen búrlivých udalostí. V roku 1947 zakladá agentúru Magnum, ktorá má fungovať ako družstvo distribuujúce fotografie niekoľkých svetových umelcov. Sám je zvolený jej predsedom. Jeho nádej na mierový život sa však nenaplní. V roku 1954 je požiadaný, aby spravil sériu snímkou z prebiehajúcej francúzsko-vietnamskej vojny. Do Vietnamu prichádza v dobe, kedy padne pevnosť Dien Bien Phu, a hneď sa preto vydáva do jej blízkosti. Tu šliapne na nastraženú mínu a na následky zranenia umiera.