básnik, autor literatúry pre deti a mládež, publicista, prekladateľ, kultúrny organizátor, politik, významný reprezentant modernej slovenskej poézie
* 17.07.1927 Trnava † 27.01.1991 Bratislava
Patril k umelcom slova, ktorých bohatosť významov vedel skĺbiť s vlastným videním sveta. Ľúbostnú lyriku prijímanú bezvýhradne aj po desiatkach rokoch dopĺňalo kritické slovo komunistu o stave spoločnosti a sarkastické o duši človeka 20. storočia. Poznal ju na začiatku svojej životnej púte predovšetkým ako editor literárnych časopisov a kultúrnych novín, pričom zlomovým bol pre súdobú slovenskú poéziu časopis Mladá tvorba.
Válek debutoval ako 32-ročný básnickou zbierkou Dotyky v roku 1959. Po nich nasledovali v krátkom slede zbierka Príťažlivosť a cyklická skladba Robinson, zbierka Nepokoj a Milovanie v husej koži. Obsahovo inak vyznieva básnická skladba Slovo, ktorej kontroverzné prijatie vyplývalo z kritiky i lásky ku komunistickej ideológii, podanú autorovým osobným presvedčením o možnostiach a nutnosti zmien na prospech človeka a jeho sociálneho statusu. Zbierkou Z vody sa v roku 1977 vrátil k svojej expresívnej ľúbostnej lyrike, popritom sa venoval aj veršom pre deti a prekladom, napríklad diel Voznesenského, Verlaina a Rilkeho.
Neodmysliteľnou súčasťou životnej cesty Miroslava Válka bola jeho politická činnosť. Bol slovenským ministrom kultúry v období normalizácie i členom najvyšších orgánov komunistickej strany. Na svoje odklínanie ešte čaká historická pamäť kultúrnej obce, ktorej tvorbu bránil pred hrubými mocenskými zásahmi i spoločnosti, ktorej nádeje nevládal či nemohol splniť.
Jablko
Jablko zo skrine sa skotúľalo na zem.
Tak si zbaľ svoje veci a môžeš ísť.
Oprela sa chrbtom o dvere
a vykríkla očami:
Preboha ťa prosím, nie!
Ale ja som raz vedele, že mám toho dosť;
vstal som,
zdvihol som jablko,
zaprášené a ešte zelené,
a položil som ho na stôl.
Neprestávala prosiť, prišla ku stolu,
plakala.
Pozerala na mňa, utierala jablko,
plakala.
Až som jej povedal: Polož to jablko a choď!
Udalosti sa zbehli, ako som predpokladal.
Čo na tom záleží, že v inom poradí!
Otvorila dvere,
zbledol som a povedal som: Zostaň!
Ale ona si zbalila svoje veci a odišla.
Jablko zo skrine sa skotúľalo na zem.
VLADIMÍR SKALSKÝ o ňom povedal:
Válka si na Slovensku naplno netrúfli kritizovať ani komunisti, ani ponovembrové elity. Jeho texty nikto nevyčítal Hammelovi ani Žbirkovi. Je asi ohromne pozitívnou správou o svete, že zoči-voči sile talentu, toľkokrát posmievanej básnickej výpovede, si to napokon takmer nikto nedovolil. Stačí si totiž prečítať pár básní, a všetko je jasné - tie verše nenapísal len veľký básnik, ale predovšetkým hlboký človek. Kto hodí kameňom?
Miroslav Válek bol (a je) svetovým básnikom. To sa nedá oklamať. Preto a iba preto sú na Válka všetky bipolárnosti krátke, všetka čiernobielosť smiešna v porovnaní s jemnou farebnou škálou jeho poézie.
Miroslav Válek