Menu Menu
Slovenská verzia Deutsch version








ZEIT ONLINE

z 01.02.2008



Vyrezaný z Bowieho rebra


Falco stelesňoval princíp umelectva. Pred desiatymi rokmi zomrel. O človeku za chladnou maskou hovorí jeho objaviteľ Markus Spiegel

Hit s chaotickou skupinou Drahdiwaberl: Falcov prvý singel ZEIT online: Pán Spiegel, s vašou malou firmou Gig Records ste vydali prvé tri dlho hrajúce platne Falca a tým spoluvytvárali jeho cestu z viedenskej lokálnej veľkosti k svetovej hviezde. Ako sa Falco vo Vašom živote vyskytol?
Markus Spiegel: To bol koniec roka 1980. Vtedy bol ešte basistom ľavicovej viedenskej šok-rockovej partie Drahdiwaberl, ktorá dodnes existuje. (poznámka redaktora.: Drahdiwaberl sa nazýva v spisovnej nemčine asi: otáčaj sa, samička. Názov je viedenský výraz pre zotrvačník, na ktorom sa točí bábika, a používa sa ako výraz razantnej alebo zmetenej situácie.)

Táto skupina robila, opretá na angloamerické vzory ako The Tubes a extrémne krvavé-a-plúcne-akcie viedenskému hnutiu, teatrálne predstavenia. Užívali si kultový status a postavili sa vo všetkej viedenskej umeleckej pomätenosti na pódium. V rámci tejto chaotickej partie vtrhol Falco, ktorý sa pôvodne volal Hans Hölzel, jediný z toho dôvodu, pretože on sa tam opticky nehodil. To boli všetci šialenci s silným hippie prvkom, Falco mal naproti tomu komponenty pre imidž, s ktorým mal byť slávny, už spoločne. Pôsobil ako mladý Alain Delon uprostred skupiny výbušných sociálnych úbožiakov: dozadu nagelované vlasy, pohŕdavý výraz tváre a arogancia, nosový hlas, ktorý priniesol pri svojej sólovej pieseň Ganz Wien. To bola pôvodne proti-drogová pieseň, avšak väčšina ľudí ju interpretovala presne opačne. Človek si spomína hlavne na riadok: „Sneh, na ktorom jazdíme po prúde, pozná dnes každé dieťa.“

Falco mal svoju umeleckú postavu teda už veľmi skoro vytvorenú. Ja som ho teda vlastne neobjavil, ale našiel. Rozhodujúce pri každom slušnom umelcovi a je repertoárový človek, že sa do svojho zamiluje – symbolický prirodzene – a potom sa pokúsi, celý svet nechať zúčastniť na tejto láske. Je to logicky šťastie: vidíte čo som našiel!



Portrét

Markus Spiegel

Behom osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch bol majiteľom Gig Records (neskôr Reverso), silného nezávislého vydavateľstva Rakúska. Bývalý filmový publicista ošetril vedľa Falca a Drahdiwaberl medzinárodne úspešných umelcov ako Chuzpe, DÖF, Klaus Prünter a Stefanie Werger. Jeho hudobná firma bola prevzatá BMG. Markus Spiegel sedel v porote castingovej show ORF Starmania a je ako mediány poradca činný. S hudobným producentom Thomasom Rabitschom, ktorý práve s Falcom hral, prevádzkuje značku Serious Entertainment.




ZEIT online: Prijali ste hotový popový koncept a museli len platňu k tomu spraviť?
Markus Spiegel: Áno, istým spôsobom. Hans nazýval seba už vtedy Falco. Po východonemeckom skokana na lyžiach Falkovi Weißpflogovi. K v mene zmenil na C, kvôli medzinárodnému vystupovaniu. Spoznal som ho hneď pri týchto včasných koncertoch Drahdiwaberl, že tu stojí osobnosť na javisku, ktorá bola neuveriteľne charizmatická a mala nesmierne vývojový potenciál. Ako šéf vydavateľstva som mal zoznam, ako som okukával začínajúcich umelcov. A Falco spĺňal hneď všetky parametre na 100 percent: vzhľad, talent, javiskové vystupovanie, kontakt s publikom. Človek nemôže zabudnúť: nepadol z neba, ale dlhé roky robil, čo Američania nazývajú paying the dues. Ako člen komerčnej tanečnej skupiny Spinning Wheel hral skoro v každej lyžiarskej búde a dedinskej diskotéke v rakúskych Alpách – od Ischgl po Landeck. Cez namáhavé cesty sa učil biznis od piky.

Markus Spiegel, 55, objavil Falca ZEIT online: Vybudovali ste Falcovu kariéru?
Spiegel: Skôr to zahájila hudba, viedli sme pár predbežných rozhovorov a zjednali sme sa dosť rýchlo. Vzory, ktoré menoval, sa mi moc páčili: jednak chameleónstvo Davida Bowieho, na druhej strane umelecká tvrdosť Klausa Nomisa, ktorý je dnes skoro zabudnutý, aj keď bol prvým mŕtvym na AIDS v popmusik. Tak začala z princípu umelectva javisková postava, ktorá nebola úplne zhodná so súkromnou osobou Hansa Hölzela, hoci si to mnohý mysleli. Hudobný žáner, v ktorom sa chcel uviesť Falco, avšak sa radikálne odlišoval od Bowieho a Nomiho. Vo Falcovi bolo oveľa viac čiernej hudby: soul, hip hop, rytmus a blues, to celé filtrované cez senzibilitu novej vlny.

ZEIT online: Falco patril k punkrockovej generácii. Tento zvuk v jeho eklektická zmes štýlov nehrala vlastne žiadnu rolu.
Spiegel: On nebol hippie ani punker, ale občiansky ľavičiar. Politická radikalita nebola jeho vec, pričom sa on proti silným škandálom neodvracal, keď to bola kariére prospešné. Pripomínam zdanlivú pieseň o vrahovi dievčat Jeanny, proti ktorej nemecký fejtón dlhé týždne polemizoval, a práve preto bola číslo jeden v hitparáde.

ZEIT online: Čo bola prvá Falcova pieseň, ktorú ste vydali?
Spiegel: Bolo to, ako som povedal show pieseň Ganz Wien, ktorá bola slávna na scéne a druhú pieseň menom Helden von heute, ktorá bola prirodzene vyrezané rebro z piesne Heroes od Davida Bowieho. Ale správne sa to začalo najskôr s Der Kommissar . Tento singel sa rozšíril ako plošný požiar cez celú Európu.

Priviedol som k Falcovi v Rakúsku veľmi žiadaného producenta Roberta Pongera a dúfal, že pri tomto stretnutí tvorivá iskra preletí. To vznikli k mojej veľkej radosti dva sväté albumy, Einzelhaft a Junge Römer. Avšak boli to ťažké pôrody. Medzi oboma vzniklo enormne trecie horko, ktoré síce vytvorilo na jednej strane geniálne piesne, ale príležitostne prevádzková teplota sa silne zvýšila, že sa pracovná skupina v zápale boja skoro vypálila.

Pre Falca bola celá kariéra samo hľadajúci proces. Nevedel, kam by mal ísť, a často mu bola cieľom cesta. To sa dá tiež v jeho textoch vyčítať, v ktorých si vždy revidoval veci naspäť, nové tézy a časové prognózy formuloval. Text mu bol enormne dôležitý, a veľmi sa s ním natrápil. Spomínam si, že on majstroval na jedinom verši dva týždne. Falco musel byť k tomu tiež takmer s pištoľou nútený, svoj názor na dokončenú hudbu. Lebo si uvedomoval: keď je vec raz na páske, nemôže na tom nič viac zmeniť. A to vôbec nevyhovovalo jeho psychickej nálade.

ZEIT online: V médiách často tvrdili, že Falco bol prvý nemecky hovoriaci raper. Predsa s americkým hip hopom mal jeho snobským hovorený spev len pramálo spoločné. Človek skôr počúva rakúske prvky: Zvukomalebná v tradícii literárnej viedenskej skupiny okolo H. C. Artmanna a Gerharda Rühma, konkréte básne od Ernsta Jandla. Ale eunuchova s anglizismon a heslami okolia, si to definovali predovšetkým chladom a neonom.
Spiegel: Falco nebol typom pre hip hop. Ale on použil rap a preto vyvinul spôsob, po rokoch nemecky hovoriaci rapový umelci ako Fantastischen Vier sa mohli siahnuť naspäť. Nie nadarmo je v tejto scéne dodnes vysoko považovaný a príležitostne cez coververzie vážený. Falco to ovládal ako nikto iný, vo svojich textoch lokálny kolorit sprostredkoval a toto zdanlivé teplo krbu behom jedného riadku hneď zas schladil. Citujem:

Celá Viedeň
je dnes na heroíne
celá Viedeň
sní s mozambinem
celá Viedeň, celá Viedeň
berie tiež kokaín
vôbec v plesovej sezóne


Falco mal ako textár talent k dadaizmu. A vo svojich slovách a základy jeho imidžu boli háky a oká. Rakúšania a Nemci postavu nepochopili tak správne v celej jej dimenzii. Avšak ohlas bol veľmi skoro, už na album Einzelhaft, ktorý americká firma A&M, ktorá vtedy ako to v najsilnejších umelecky orientovaných značkách platilo, keď človek chce: slušné vydavateľstvo hudby. Američania hneď poznali, čo Falco mal byť a chceli hrať rolu. A tak prišla predajná zmluva v USA, čo pre ďalší rast kariéry nebolo isto rušivé.

ZEIT online: Ako to vydržal Falco v čase prvého veľkého úspechu s nesmiernym rockenrolovým životom?
Markus Spiegel: Alkohol bol jeden čas jeho života najlepším priateľom a nakoniec je zodpovedný tiež za jeho skorú smrť. Príležitostne bral Falco tiež iné drogy, avšak oni nenechali nevykoľajiť jeho život. Bol druhom vysoko percentne, ktorý vo svojej existencii vždy nosil nerovnomerné zaťaženie.

Bizarným spôsobom viedol k nesmiernemu pitiu rovnako ako jeho veľké vzory: herec Oskar Werner, od ktorého si prehnanosť a kadenciu obkukal. Oboch spájala hlavne kariéru alkoholika. Oskar Werner sedel už v 16. rokoch so svojim priateľom Wernerom Kraußom v jedálni Burgtheater a hodovali na alkohole. Existuje ešte jedna paralela. Falco je presne ako Oskar Werner stroskotali na duševnej infraštruktúre Američanov. Obaja mali možnosť robiť tam kariéru, jeden vysoko dotovanou zmluvou s 20th Century Fox, druhý s hitom číslo jedna Amadeus – a obaja sa vrátili kajúcne naspäť, skôr ako oni mali skutočne pripravené nohy. Viedenčan vyjde poriadne ťažko s Los Angeles.

Za alkoholizmom a neskoršou afinitou k červenej okoliu stál pocit sústavného preťaženia: kariéra ako tá Falcova v Rakúsku ešte neexistovala, a všetky povinnosti, pokušenia a neprávosti, ktoré s tým prichádzali, boli na neho mnohokrát moc. Pokúšal sa, sa ženské záležitosti zachrániť. Lenže to robilo všetko ešte horšie: zbabrané manželstvo, dieťa, ktoré nebolo jeho, nekonečná séria afér. Falco nebol pre šťastný dlhodobý vzťah stvorený, pretože rád viedol buržoázno-rozšafný život. Stále opäť s ním išla umelecká postava, ktorú on sám vytvoril, medzitým. V jednom zo svojich textov hovorí: „Žena, ktorá ma znesie, sa musí najskôr narodiť. Prosím naroď sa!“ To môže človek interpretovať ako volanie o pomoc.

ZEIT online: Zatiaľ čo masové publikum poznalo iba umeleckú postavu Falca, ako šéf vydavateľstva ste pracovali tiež s človekom Hansom Hölzelom. Ako ste sa znášali obaja k sebe? Kde končil človek, kde začínala imidž? A dali sa obidve postavy vôbec rozoznať?
Spiegel: Jeho imidž mala pôvod prirodzene v jeho osobnosti. To bola priostrená, vyhrotená verzia Hansa Hölzela. Ale to viedlo tiež k tomu, že sa Falco na málo komponentov zredukoval. Verejné vnímanie jeho osobnosti nebolo zložitosťou jeho duševného života spravodlivé: bol extrémne pohotový a inteligentný – keď aj nie v zmysle všeobecnej sčítanosti. Ale Falco vedel na každé hlásenie jednu odpoveď, mal stále posledné slovo. A to so štýlom. Preto vychádzal veľmi dobre s novinármi. Vedel, s čím ich musel nakŕmiť, aby bol solídne prezentovaný v médiách. Jeden krátky čas Falco to dokázal, tak ako masové publikum ako tiež kritická inteligencia ovládal. On bol vo fejtónoch presne ako téma v Brave . Tak sa nedalo večne ísť ďalej, a neskôr s Amadeom patril k spevákom výhradne hlučných tinedžeriek.

ZEIT online: Po LP Falco 3 , ktoré obsahovalo super hit Rock Me Amadeus, sa vaše cesty rozdelili. Výhodnejším spôsobom priamo do veľkej nížiny kariéry, trvalo to desať rokov. Až krátko pred svojou smrťou mal Falco znovu pár miernych úspechov. Boli ste v tých rokoch ešte v kontakte?
Spiegel: My sme sa nerozdelili kvôli obchodným alebo iným nezhodám. Pôvodná zmluva uplynula a museli sme prejednať novú. Medzi tým ale Falco s Amadeom v lige postúpil, ktorej som mu nemohol viac poskytnúť s mojou malou firmou. To je ako pri predaji top futbalistov: tu môže iba veľká spoločnosť potrebné drobné zohnať, aby si hviezdy k sebe uviazali. Iróniou v prípade Falca bolo, že sa mu nepodaril po zmene k drahšej firme žiadny hit. Mal ako môj náprotivok ale vždy lojálne správanie. Preto som ho ošetroval do jeho smrti v Rakúsku. Ešte tri dni pred autonehodou v Dominikánskej republike mi vzrušený volal a prehrával mi piesne svojej poslednej platne Verdammt, wir leben noch. Bol plný energie a chcel ešte raz správny štart. To by mohlo všetky samovražedné povesti asi vyvrátiť. Falco chcel žiť. A síce naplno!

Rozhovor viedol Thomas Mießgang.




Späť na Média a tlač



Moja zbierka Návštevná kniha Emotional (2002)