Menu Menu
Slovenská verzia Deutsch version









Kto je to Falco? Život v rokoch Falco od A po Z


      FALCO sa narodil 19. februára 1957 vo Viedni (Vienna Margareten) a ako jediný z trojčiat prežil pôrod. Po narodení vážil asi 3200 gramov a meral 54 cm. Od maminky Márie dostal svoje prvé piano v štyroch rokoch a keď bolo Hansimu 5, vedel už zahrať viac ako 30 skladieb a na lekcie chodil k učiteľovi. V roku 1962 dostal od svojej babičky gramofón, na ktorom si púšťal hity napríklad od Elvisa Presleyho, Beatles či Cliffa Richarda a preto u neho boli často na návšteve jeho kamaráti a spolužiaci. Do školy začal Hans chodiť v roku 1963; vo väčšine predmetov, až na nemčinu a angličtinu, príliš nevynikal.

      V roku 1967 opustil rodinu Hansov otec Alois Hölzel a jeho výchova zostala na matke a babičke. Od tej doby začal Hansi fajčiť a chodiť za školu, o čom ale jeho maminka nevedela, pretože si omluvenky do školy písal sám. Na jeseň toho roku zmenil školu a začal chodiť na Rainer-Gymnasium.

      V roku 1973 dala Hansovi maminka na výber – buď škola alebo práca – Hansi sa rozhodol pre prácu, šiel do učenia k istej poisťovacej kancelárii, ale v roku 1974 túto prácu opustil a podieľal sa na založení skupiny Umspannwerk. Ku koncu toho roku odišiel na vojnu, na ktorú neskôr v dobrom spomínal (tri jedlá denne, cigarety... čo viac si môže človek želať?!). V roku 1976 sa prihlásil na viedenské hudobné konzervatórium (Wiener Musikkonservatorium) a v roku 1977 si pol roka zarábal v Berlíne ako jazzový basgitarista. Na jeseň 1977 si zvolil pseudonym FALCO podľa východonemeckého skokana na lyžiach Falka Weißpfloga. Prvý významnejší zárobok jeho muzikantskej kariéry sa dostavil v roku 1978 za jeho pôsobenia v komerčnej skupine Spinning Whell. Pôsobil aj v skupine Hallucination Company, Transformer Station alebo vo viedenskej formácii Drahdiwaberl.

      Koncom sedemdesiatych rokov sa punková vlna rozlieva do Európy a každý, kto vie držať gitaru, formuje kapelu. David Bowie, inšpirovaný nemeckými skupinami Kraftwerk a Can, vydáva svoju berlínsku trilógiu Low, Heroes a Lodge. Spoločne so zvukovým architektom Brianom Enem vytvára zbrusu novú nahrávku, ktorá má zásadný vplyv na Falcov ďalší hudobný vývoj. V tej dobe sa dočkáva svojho megahitu aj Neue Deutsche Welle a projekty ako Curtis Blow alebo Grandmaster Flash prinášajú do vtedajšej hudobnej scény prvky rapu. Toto všetko malo, ako sa neskôr ukázalo, rozhodujúci vplyv na Falcovu tvorbu.

      Falco sa vrátil do Viedne, aby spolu s ďalšími hudobníkmi založil hudobnú skupinu The Spinning Wheel. Cieľom je vystupovať aktívne v rámci The First Vienna Musical Theatre. V roku 1979 Falco nahral svoj prvý sólo singel Chance to Dance, ktorý ale nikdy nebol vydaný. Ďalšia pesnička, ktorú zložil, sa volala That Scene (Ganz Wien), ktorá sa na koncertoch Drahdiwaberlu v roku 1980 stala veľkým hitom. Pesnička hovorila o viedenskej drogovej scéne a bol to prvý Falcov výtvor, ktorý bol zakázaný pre rádiové šírenie. Vďaka tejto pesničke objavil Falca rakúsky producent Markus Spiegel, s ktorým Falco uzavrel v roku 1981 svoju prvú zmluvu. Táto pieseň sa neskôr objavila na albume Einzelhaft (už ako Ganz Wien) a Falco ju pravidelne zaraďoval do svojich vystúpení.

      Spiegel skontaktoval v tej dobe veľmi úspešného producenta a skladateľa Roberta Pongera. Prvým singlom, ktorý Ponger pre Falca produkoval, bol Der Kommissar. Pieseň sa stala obrovským hitom nielen v Rakúsku; predalo sa jej na celom svete cez 7 miliónov vrátane cover verzií a len vo Francúzku vyše 750.000 kusov. Jeho prvý album Einzelhaft (1982) produkovaný Robem Pongerom teda zožal obrovský úspech. Falco sa stal ústredným predstaviteľom novej rakúskej hudobnej vlny nazvanej Austropop.

      Nasledujúci album Junge Römer (1984), opäť produkovaný R. Pongerem, vyvolal obdiv kritiky, ale ťažko mohol dosiahnuť úspechu svojho predchodcu. Album ale obsahuje plno jemných skvelých tanečných rytmov. So svojou TV show Helden von Heute Falco vytvoril prvé dlhotrvajúce video nemeckej pop music.

      Po neúspechu albumu Junge Römer sa Falco začal obzerať po nových partneroch, opustil Roberta Pongera a rozhodol sa spolupracovať s holandským producentským duom Bolland & Bolland. Prvým spoločným počinom bol singel Rock Me Amadeus, ktorý sa okamžite dostal na čelo rakúskej hitparády a nový album Falco 3 (1985) s nasledujúcimi piesňami Vienna Calling a Jeanny slávil úspech po celej Európe. Pieseň Jeanny, rozoberajúca sexuálnu vraždu mladej dievčiny, spôsobila v tej dobe veľký škandál a i napriek tomu, že bolo zakázané ju vysielať, predalo sa veľké množstvo kópií. Falco sa zdal byť na vrchole svojej doterajšej kariéry. Potom však prišla zásadná zmena. Oscarový film Miloša Formana Amadeus vyvolal nebývalý záujem o Wolfganga Amadea Mozarta a na tejto vlne sa zviezol aj Falco. Rock Me Amadeus sa v marci 1986 dostal na prvé miesta amerických hitparád a strávil tam štyri týždne. Singel dobyl aj čelo hitparády vo Veľkej Británii, matke celého popu. Úspechu sa singlu dostalo aj v exotických krajinách ako je Japonsko alebo Latinská Amerika. Videoklip bol často vysielaný i na hudobnej televíznej stanici MTV a album Falco 3 si vydobyl 3.miesto v USA. V spolupráci s videoproducentami Rudim Dolezalem a Hannesem Rossacherem (DoRo) Falco vytvoril vizuálnu podobu seba samého. Tým dokonale využíval možnosti nastupujúcej videokultúry a Falco bol prvým kontinentálnym európskym umelcom, ktorý vedel, ako dokonale z nej ťažiť.

      25. mája 1985 otváral Falco so svojim koncertom na viedenskom Radničnom námestí (Rathausplaz) Viedenské slávnosti (Festwochen). Ulice a veľké námestie pred radnicou boli pre dopravu uzavreté a až sa tam k slávnostnému začiatku nachádzalo cca. 50.000 ľudí. Večer sa stal pre Falca triumfom - bolo to výborne pôsobivé.

      Na jeseň 1985 odštartoval Falco svoje turné. Wiener Stadthalle je 31. októbra 1985 kompletne vypredaná. Falcove prvé veľké turné zaznamenalo obrovský úspech.

      13. marca 1986 sa Hansiho priateľke Isabelle Vitkovicovej narodila dcérka Katharina-Bianca. V tom istom roku vydal Falco ďalší album Emotional (1986), opäť produkovaný duom Bolland & Bolland, ktoré prinieslo tri európske hity, Sound Of Musik, Emotional a Coming Home - Jeanny Part 2.

      V roku 1987 publikoval Falco spolu s bývalou manželkou Sylvestera Staloneho Brigitte Nielsenovou singel Body Next To Body, ktorému sa vysmiala rada kritikov. Tento duet bol vypočítavý, ako Falco neskôr priznal: "S ňou som nechcel byť v hitparáde, s ňou som chcel byť iba v posteli!"

      Nasledujúci singel Wiener Blut (1988) z nového albumu s rovnakým názvom slávil čiastočný úspech v nemecky hovoriacich krajinách. V SRN sa dostal do rebríčka desiatich naj singlov.

      17. júna 1988 sa Hansi tajne v Las Vegas oženil s Isabellou Vitkovicovou, rozvod však nasledoval už za 10 mesiacov. Po rozchode s Isabellou prežil Falco ďalší šok, v roku 1993 vyšlo pri rozbore krvi najavo, že Katharina nieje jeho dcéra.

      Pre ďalší album Data De Groove (1990) sa Falco opäť dal dohromady s producentom Robertem Pongerem, album sa však presadil iba v Rakúsku.

      Na jeseň roku 1992 sa Falco vrátil na lokálnu scénu s albumom Nachtflug a na dva týždne sa udržal na čele rakúskej albumovej hitparády. Singel Titanic strávil v rakúskej hitparáde 18 týždňov. V máji 1993 sa Falco po šiestich rokoch vrátil na koncertné pódium.

      V roku 1996 sa presťahoval neďaleko od Puerta Plata (Dominikánska rep.) a v auguste toho roku sa vrátil pod pseudonymom T>>MA s technosinglom Mutter, der Mann mit dem Koks ist da (1995) na 3. miesto rakúskej hitparády. Video k tejto pesničke bolo často vysielané na hudobnej TV stanici Viva. Jeho ďalší technosingel Naked (1996) získal v rakúskych hitparádach štvrtú pozíciu.

      Takmer dva roky pripravoval Falco nový album Out Of The Dark, ktorý chcel nazvať Egoisten. V dobe prípravy koncepcie pre videoklipy s DoRo svet zasiahla šokujúca správa. 6. februára 1998, neďaleko Puerto Plata, sa zrazil autobus s 50 cestujúcimi s Falcovým jeepem. Falco bol okamžite prevezený s početnými poraneniami hlavy do miestnej nemocnice, kde zraneniam podľahol.

      Týždeň po Falcovej smrti priviezlo Lauda Air jeho telesné pozostatky do Viedne.

      Falco dostal čestný hrob na viedenskom Zentralfriedhof. Ako bola rakva spúšťaná do hrobu, bola Falcova obľúbená pieseň "It´s all over now, Baby Blue" hraná. Jeho posledný album na ktorom pracoval vyšiel po jeho smrti, 27. februára 1998.

      V roku 1999 bol vydaný album Verdammt wir leben noch s dosiaľ neuverejnenými piesňami z predošlých rokov obsahujúci napríklad pieseň "Krise", ktorá je posledná Falcova naspievaná pieseň (november 1997). V rodnom Rakúsku ho uctievajú ako ikonu. Posmrtne mu v rôznych „tribute“ projektoch vzdávajú hold už celé desaťročie. Jeho životopisný film z roku 2008 má názov "Falco - Verdammt, wir leben noch!". Hlavnú postavu kontroverzného speváka stvárnil Manuel Rubey. Film sa premietal aj na Slovensku a v Českej republike. V decembri 2009 tak trochu nečakane vychádza album The Spirit Never Dies s viacerými nevydanými novinkami vrátane titulného singlu.

      Falcov umelecký prínos sa nedá merať iba hitparádovým umiestnením. Jeho hudba je nadčasová. Objavil rap v nemeckom jazyku, kombinoval ho s melodicky chytľavými a jednoduchými refrénmi. Tento trend dnes s úspechom využíva celá rada umelcov - objavený bol ale už v osemdesiatych rokoch.


Základ tohoto životopisu pochádza z českej stránky Falcomania

+ niečo z knihy "Falco - Die Biographie" od Petra Lanza




Moja zbierka Návštevná kniha Emotional (2002)